Bohdanovce

Obec Bohdanovce necelou tisíckou obyvateľov (k 1.1.2006 to bolo 959) sa radí k stredne veľkým obciam, pričom počet obyvateľov pomaly vzrastá (k 3.3.1991 to bolo 914). Rozlohou územia – 594 ha patrí k maličkým obciam. Nadmorská výška stredu obce je 221m.n.m., obyvateľstvo na 97 % slovenskej národnosti.

Súčasná obec Bohdanovce vznikla zlúčením (podľa niektorých prameňov v  r. 1828) dvoch pôvodných obcí Garbovce a Bohdanovce. Prvá možná  písomná zmienka o obci Bohdanovce je z r 1220, viacerými historikmi je však spochybňovaný vzťah zápisu vo Varadinskom registri práve k tejto obci (pravdepodobne sa jedná o Šarišské Bohdanovce). S istotou datovaný doklad o pôvodných Bohdanovciach je z r. 1335, keď kráľ Karol I. daroval Bohdanovce Viliamovi Drugetovi (od r. 1330 boli Drugetovci  pánmi Slanského hradu).

Garbovce (Gurbuc) sa spomínajú vo Varadinskom registri v r. 1299 pri dedičskom súdnom spore o toto územie. Tento rok prijali teda súčasné Bohdanovce ako prvú písomnú zmienku o svojej obci.

V r. 1337 patrili Garbovce opátstvu v Krásnej nad Hornádom a z opisu tohoto územia z uvedeného roku vyplýva, že na konci obce, v susedstve s Bohdanovcami, stál už v r. 1337 kostol. 

Obce (Bohdanovce, ale najmä Garbovce, ktoré takmer celý čas boli cirkevným majetkom) prešli pohnutými dejinami. Okolo r. 1850 (v r. 1848 známa cholerová epidémia na východnom Slovensku) vymrela v obci na choleru, ovčie kiahne a týfus viac ako polovica obyvateľstva.  Jeden z najsmutnejších dní pre Garbovce bol aj 5. august 1885, keď zhorela veľká časť obce, vrátane kostola, fary a školy.

Územie súčasnej obce bolo osídlené už v dávnych predhistorických dobách. Našli sa tu artefakty zo staršej doby kamennej, bolo odkryté rozsiahle sídlisko bukovohorskej kultúry s početnými objektami obsahujúcimi keramiku. Pri archeologickom výskume sa tiež našli sídliskové objekty z doby halštatskej a rímskej, vrátane hrnčiarskych pecí a pecí na tavenie železa.

K zaujímavostiam v obci patrí určite zvon vo veži kostola reformovanej cirkvi uliaty v Prešove v r. 1640 zvonolejárskym majstrom Jurajom Wienom.

Ako kultúrne pamiatky v štátnych záznamoch sú vedené:

- renesančný kalich zo začiatku 17. storočia, pozlátené striebro, šesťlistová noha, na orechu kvietky, kupa hladká
- renesančná čaša zo začiatku 17. storočia , pozlátené striebro
- baroková konvica z r. 1737, cínová s dekórom rytých bodiek a pásov.

Obec leží na križovatke ciest II/552 a II/576, preto má dobré spojenie s Košicami. Vedú tadiaľ autobusové spoje na Sečovce a Trebišov a tiež na Ruskov, v obci je železničná zastávka na trati Košice – Michaľany – Čierna nad Tisou. Obcou prechádza aj širokorozchodná trať.

Vzhľadom na výhodnú polohu, dopravnú dostupnosť a vybavenosť infraštruktúrou (obecný vodovod a kanalizácia vrátane ČOV, plynofikovaná obec) zaznamenáva obec prírastky obyvateľstva aj prisťahovaním. K ďalšej vybavenosti obce patrí pošta, zdravotné stredisko so všeobecným lekárom, stomatológom a pediatrom, lekárňou, základná škola (1-9) s materskou školou, štyrmi predajňami rozličného tovaru, jedným denným barom, jedným pohostinstvom a jednou reštauráciou, ktorá poskytuje aj možnosť ubytovania, predajňou kvetov a v letných mesiacoch aj stánkom s predajom zmrzliny. V obci v pracovných dňoch je otvorená aj obecná knižnica.

Väčšina športových aktivít sa odohráva na futbalovom ihrisku nad obcou, alebo na vyasfaltovaných ihriskách v centre obce, kultúrne aktivity sú zase smerované do kultúrneho domu s kapacitou cca 300 miest na sedenie pri stoloch, alebo 400 miest na státie.

Športové a kultúrne podujatia organizované v obci (po skončení účinkovania futbalového oddielu) sú miestneho významu, nenadobudli nadobecný rozmer.