Slančík

Obec Slančík leží v južnej časti Slanských vrchov. V jej severnej časti katastrálneho územia pramení rieka Roňava a v severozápadnej časti riečka Slančík. Keďže jej geografická poloha je zaujímavá čo dosvedčuje aj 100 m výškový rozdiel katastrálneho územia, ktorého najnižší bod je 256 m n.m, najvyšší bod 356m n.m. a zastavaná časť obce je približne v strede týchto výšok, tým vytvára dobré podmienky pre rozvoj turizmu. Obec je vzdialená od najbližšieho mesta Košíc 25 km.

Obec Slančík vznikla súčastne so Slanským hradom a je súčasťou jeho histórie. Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Do roku 1330 obec patrila panstvu rodu Viliama Drugheta, neskôr Lossonczyovcom a od 17. storočia Forgáchovcom. Posledný panovník z rodu Forgáchovcov Štefan, v lese nad obcou, časť Kerekhegy vybudoval svoje letovisko – kaštieľ s vežou, ktorý miestnými obyvateľmi bol nazývaný „lovecký zámok“, pod ktorým je aj pochovaný. Bohužiaľ v 70–tich rokoch minulého storočia bol kaštieľ zdemolovaný a Forgáchová hrobka drasticky zničená a vykradnutá. Slančík sa spomína v roku 1369 pod názvom Egyhasszalánc. Terajšiu podobu názvu obec dostala v roku 1903.

Charakteristickou pamiatkou je kostol, ktorý od 16. storočia kedy bol postavený ako protestantská modlitebňa prešiel rôznymi premenami. Teraz je rímsko – katolícky, zasvätený narodeniu Panny Márie. V obci prevládajú veriaci s rímskokatolíckym vierovyznaním. V minulosti obyvatelia zabezpečovali si obživu v poľnohospodárstve, kde na 331 ha katastrálnom území pestovali produkty, chovali hovädzí dobytok a ošípané. Do povozov a obrábacieho náčinia priahali kone, voly a chudobnejší gazdovia aj kravy. Ďalšou možnosťou na získanie obživy boli práce v lese pri ťažbe dreva, alebo jeho pálení na drevené uhlie. Drevná hmota bola tiež rezaná na dosky a iný druh reziva na píle v „Starom Ďáry“, kde bolo vytvorené jazierko vybudovaním hrádze a záchytom prameníkov vody riečky Roňava. V ňom sa močilo a trelo konope a ľan. Tiež sa konali rôzne podujatia a zábavy. Po 2. sv. vojne bola hrádza zbúraná a jazierko zničené. Ženy tkali koberce z priadze a vyšívali dekorácie do bytov. Tieto výrobky ručných prác sa zachovali dodnes. Významným zdrojom vody je obecná studňa s „válovom“, ktorý slúžil aj na napájanie domácich zvierat. Je zaujímavosťou, že aj keď voda stále vyteká do otvoreného priestranstva, nezamrzne ani pri najväčších mrazoch.

V obci sa zachovala stará ľudová kultúra a zvyky, či už po duchovnej alebo ľudovo folklórnej stránke. Pokračovateľom folklóru je ženská spevácka skupina „KEĽUČANKA“ s hudobným doprovodom a sóloví speváci. Donedávna v zimných mesiacoch sa ženy v domoch stretávali na priadkach a „páraní peria“. Teraz to vídavame iba vo folklórnych vystúpeniach. Po 730 rokoch od prvej písomnej zmienky teda v roku 2000 boli posvätené symboly obce – erb, zástava a pečať a potom sa konali oslavy s kultúrnym programom, hojnosťou jedál, občerstvenia a zábavy. Nedeliteľnou súčasťou boli členovia hasičského zboru a zaslúžili domorodci a hostia obdržali ďakovné listy a čestné uznania.

Obec je obkolesená dubovými a bukovými lesmi. Nakoľko jej geografická poloha je ideálna, žije tu pestrá skladba vtáctva a zvery. Prilietavajú bociany, ktoré hniezdia na školskom dvore v obci, stretneme tu drozda čierneho ale aj veveričky. V lesoch žije divá zver. V chotári rastie množstvo liečivých bylín a húb. Na topoľoch, ktoré lemujú juho-západnú hranicu katastra pozdĺž potôčika Slančík rastie IMELO, ktoré obec v budúcnosti chce odpredávať ako ozdoby najmä na Vianočné sviatky. Celé okolie vytvára nádherné podmienky pre turistiku, agroturistiku, cykloturistiku a zimné športy.

Zaujímavosti:

najstarší listnatý strom v obci „Dub pri krížu“ má viac ako 500 rokov
obecná studňa s valovom
V okolí obce rastie množstvo liečivých bylín z pomedzi ktorých vyniká tzv. čistec (odroda betoniky lekárskej)
Najväčšiu krízu prežila obec a jej obyvatelia po r. 1715, kedy Slančík bol vyľudnený a to z dôvodu stavovských povstaní a morových epidémií podobne ako Kalša, Regeta a Ruskov

e-mail: obec.slancik@stonline.sk