Nižná Hutka

Nižná Hutka patrila opátstvu v Krásnej nad Hornádom a nakoľko o majetkoch tohto opátstva sa nezachovali žiadne listiny do prvej polovice XIV. storočia, nemáme ani o nej správy do prvej polovice XIV. storočia. Bezpečne však už existovala v XIII. storočí a je pravdepodobné, že existovala už aj v XII. storočí. Prvý doklad o existencii Nižnej Hutky je až z roku 1335, keď pri opise hraníc Krásnej nad Hornádom sa spomína pons de Hudka abbatis, teda ide o most v Nižnej Hutke patriacej opátstvu v Krásnej nad Hornádom.

Najstarší opis majetkov opátstva v Krásnej nad Hornádom sa zachoval až z roku 1337 a z neho sa dozvedáme už aj o Nižnej Hutke. Nižná Hutka sa tu uvádza ako possessio Hutka a pri opise jej hraníc sa uvádza, že na severe hraničila so zemou synov Fabiána, zvanou taktiež Hutka, čiže s dnešnou Vyšnou Hutkou, kým na juhu hraničila s Myšľou ( dnešnou Nižnou Myšľou). Nižná Hutka bola teda už vyvinutou dedinou. Jej názov nemá nič spoločného s názvami sklárskych hút, ktoré vznikali na východnom Slovensku. Nemáme nijaký doklad, že by v Nižnej Hutke bolo išlo o nejakú hutu. Okrem toho od najstarších čias sa názov tejto dediny uvádza vždy len ako Hutka a nikdy nie ako Huta. Slovenská zdrobnenina Hutka sa pre neskoršie vznikajúce Huty tiež nepoužívala.

Podobne ako v ostatných dedinách ležiacich južne od Košíc bola v priebehu XIII. – XVI. storočia pretrhnutá kontinuita pôvodného slovenského obyvateľstva, tak to bolo aj v oboch Hutkách a ich znovuposlovenčenie sa začalo až od XVII. storočia. Roku 1773 ( podľa lexikónu) bol tu taký stav, že vo Vyšnej Hutke sa už prevažne rozprávalo po slovensky, kým v Nižnej Hutke ešte prevažne po maďarsky.

Podľa Fenyesa r. 1851 bola Vyšná Hutka slovenskou dedinou a Nižná Hutka maďarsko-slovenskou dedinou. V najstarších dokladoch sa uvádza takto: r. 1335 Hudka od slovenského osobného mena Hudka (Huďka), r. 1337 Hutka v lexikóne z r. 1773 slovensky Nižné Hutky, maďarsky Alsó-Hutka. Názov dediny Hutky neprešiel teda prirodzeným vývinom v slovenskej reči.