Slanec

Prvá zmienka o obci je z roku 1230 Castrum Salis. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne:1270 Zelench, Zalanch, 1282 castrum Scelench, 1303 poss. Zalanch cum Castro, 1327 Zalanch, 1399 Zalanczalja, 1410 Salanchnara, 1427 Nagysalanch, 1773 Welky Salancz, 1920 Sálanc, 1927 Slanec. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagyszalánc.

 

Obec patrila pod Abovsko-turniansku župu, okres Košice, Košický kraj. Po roku 1960 sa obec začlenila pod okres Košice – vidiek, Východoslovenský kraj.

 

Osídlenie v ml. dobe rímskej – sídlisko prešovského typu z 2. – 5. storočia nášho letopočtu. Hrad Slanec niektorí historici stotožňujú s Castrum Salis, listinne doloženým 1230. V roku 1270 ho Štefan V. skonfiškoval a daroval majstrovi Rajnoldovi. Noví páni zajali kráľoviča Ladislava a podporovali voľbu Přemysla Otakara na uhorský trón. Ladislav hrad 1281 dobyl. Po 1299 patril Szalancziovcom. Stal sa strediskom panstva Slanec, ktorý tvorili rôzne obce. Hrad i panstvo prešlo do majetku Lossoncyzovcov, od 1601 Forgáchovcov. Roku 1644 hrad vypálil Juraj Rákoczi I., 1679 bol zbúraný.

 

Obec vznikla ako podhradie hradu Slanec, doložená je 1303. V roku 1715-20 mala obec mlyn a 3 domácnosti. 1828 mala 77 domov a 546 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pracovali na okolí ako tesári, tkáči, v 19. storočí vyrábali stavebné drevo (trámy) a parkety, dolovali stavebný kameň. V roku 1831 bola obec jedným zo stredísk roľníckeho povstania. Nepokoje pri stavbe železnice potlačilo 1870 vojsko. R. 1922 sa parcelovala pôda. V obci bola píla, parketáreň, stupy, ktoré v 2. svetovej vojne vyhoreli. Od 1. 12. 1944 do 18. 1. 1945 bola vo frontovom pásme, 5. 12. 1944 obyvateľov evakuovali. Obec bola silne poškodená. JRD založili 1949. Je tu kameňolom, lesné závody, sódovkáreň.